viernes, 29 de enero de 2010

Tembi`u Paraguái

Tembi`u Paraguái



Heta oĩ tembi`u ñanemba`eteéva, péicha jajuhu avati ha mandi`ógui.



Oĩ ja`u hag̃ua lokro, masamórra, mbaipy, so`o apu`a, mandi`o chyryry, vori vori, sopa paraguaya ha ambue.



Jaguereko tembi`u mboheha: (condimentos)

Áho, Sevói, ky`ỹi, ahí, perejil, orégano, laurel rogue, juky, vinagre, asuka, eirete, “canela” (yvyrapyta`ĩ), Karaperõ (hongo comestible), narrar pire ha limõ.



Tambi`u týra: (acompañante de comidas)

Mbujape, arros, mandi`o, jety, yvy ra`ỹi, avati maimbe (maíz tistado), avati pororo, kyrupe (trozo de almidón cocinado sobre braza), oĩ mandi`o chyryry



Huitĩ maimbe: (harina de maíz tostada)

Rora: ha`e avati ku`i mimoipyre ojejepóva angu`ápe térã oñemongu`i mba`yry omongu`íva (molino) “corteza de maíz después de cernir el maíz pisado o molido tostado”


Kavure: (pan de asador) ojejapo avati morotĩ ku`ígui, avei mandi`o ha typyratýgui, kure ñandy, kesu ha juky, oñemboju tata ári.


Mbeju: Ojejepo aramirõgui, avei avati ku`ígui, kure ñandy, y, ha juky avei ikatu oñemoĩ chupe kamby ha ryguasu rupi`a “mbeju mestiso”.

Oñemoĩ tata ári peteĩ páilape ha upápe oñembojy mbeguekatu mokõive hendáguio.


Chipa: ojejapo avei aramirõgui ha avati ku`ígui, kamby, kesu, ryguasu rupi`a, oguereko ani ha oñemoĩ tatakuápe (horno de barro)



Puchero: So`o rykue, kurapepe, sevói rogue, avati ha ambue.

Jukysy: So`o rykue, pira, kumanda, arro, ryguasu

Puchéro ava: Ojejepo jukysýgui ha achúragui.

Jopara: Ojejapo avati tupígui, so`o ha locrogui.

Bifekoygua: Oguereko so`o, sevói, tomáte, ryguasu rupi`a ha y avei juky ha ambue.


Tembi`u Paraguái:

Mbeju, chicharõ huitĩ, rorakyra, chipaguasu, chipa so`o, chipa ku`a, chipa avati, mbeju mestiso, kiveve, jopara, kumenda ipokue, kumandá so`o, ryguasu rupi`a rykue, kote, chicharõ mandi`óre, chastáka, so`o apu`a.


Tembi`u arigua:

Kaguyjy, kiveve, mbaipy he`ẽ, ka`i ladrillo, oloha, kamby arro, ryguasu ajúra kargado, kure chyryry, chastaka, kure akãngue mimói, pastel mandi `o, avatiky mimói, ka`ay he`ẽ, mosto, vori morotĩ, ryguasu vori, mbusia, locro, kure kesu, sesina mbichy, vati vurrillo, akãngue yvyvy, ha ambue.



Tembi`u rire oje`úva: (postre)

Rora kamby, eirahũ manduvíre, eirete mandi`óre, jety kambýre, eíra mbokajáre, mbaipy he`ẽ, arro kambýre.

Tembi`u apo

(pajagua mascada)

1 ½ kg. Mandi`o, 350 gr. So`o ku`i, 1 sevói michĩva , 1 “ajo”, juky ku`i, sevói rogue, peteĩ kũimbe renyhẽ ñandýgui, “locote”, mokõi kũimbe renyhẽ mbujape ku`i (galleta maolida).

Mba`éicha jajapóta:

Jaipire`o ha ñamomimói mandi`o, ñaguenohẽ, ñamomgu`i mba`yrúpe ñemongu`ihápe (molino) térã angu`ápe (mortero). Upéi jajapo ijapyterã péicha: so`o ñambochyryry ka`avokuéra ndive (verduras) ha ojypa rire ñambojahe`a mbujape ku`íre ha mandi`o ku`i ijapopyre. Ñambuapu`a ñande pópe ha ñambojy ñandy akúpe peteĩ páila térã japepópe.


14 comentarios:

  1. muy bueno esta este blog ojala hayan mas asi aguije..

    ResponderEliminar
  2. Ah, mira un poco, buenísimo, gracias!!! visita el mío http://www.SAO-YouTube.blogspot.com/ ^u^

    ResponderEliminar
  3. Ah, mira un poco, buenísimo, gracias!!! visita el mío http://www.SAO-YouTube.blogspot.com/ ^u^

    ResponderEliminar
  4. Necesito ayuda de una breve historia de comida postr5 y bebidas en huarani

    ResponderEliminar
  5. Necesito definicion de pastel man'dio

    ResponderEliminar
  6. Quisiera saber cual es la receta de rora kamby

    ResponderEliminar
  7. Quisiera saber cual es la receta de rora kamby

    ResponderEliminar
    Respuestas
    1. Rora está compuesta de harina de maíz,harina de trigo dos o tres cucharas, uno o dos huevos,sal a gusto y mojar con agua hasta crear una pasta no muy mojada y verterlo en una olla con un poco de aceite caliente..esperar dorar un poco de un lado y luego empezar a moler y revolver hasta llegar a la cocción. Una vez que esta ya puedes comer agregando la leche sobre el rora..Así lo aprendí de mi mamá.

      Eliminar