jueves, 4 de febrero de 2010

saludos

Maitei pyhareve ojepurúva (saludos de la mañana)


- Mba`éichapa neko`ẽ?

- Cheko`ẽ porã ha nde?

- Cheko`ẽ porã avei.




Equivalen a “Buenos Días”


- Mba`éichapa ndepyhareve?

- Chepyhareve porã ha nde?

- Chepyhareve porã avei.



Asajekue ojepurúva ( a la siesta )



- Mba`éichapa ndeasaje?

- Che asaje porã ha nde? Tiene un significado literal que quiere decir

- Cheasaje porã avei. Buenas siesta”. Ambue ñe`eme ndojepurúi.



Ka`aru ojepurúva ( a la tarde)



Mba`éichapa nde ka`aru?

Che ka`aru porã ha nde? Equivale a “Buenas Tardes”

Cheka`aru porã avei.





Pyhare ojepurúva (a la noche)


- Mba`éichapa ndepyhare?

- Chepyhare porã ha nde? Equivale a “Buenas Noches”

- Chepyhare porã avei.

Relaciones

Relaciones



- Naranja lima limón podrido

Dame un besito por Dios te pido.


- Naranja lima limón podrido

Mereces un tongo por atrevido.



- Zapatito blanco jagua`i rague,

jahodereíma ñamenda rangue.


- Zapatito blanco jagua`i rague,

Chepotareíta nde arriero sogue.



- En la esquina de mi huerta

tengo una planta de mbokaja

epu`ãmína cherendápe

lekaja oke aja.


- En la esquina de mi huerta

tengo una planta de mbokaja

máva piko nderayhúta

mba`e vai karaja.



- Mombyrýgui niko aju opa che pyta ruru

Omanda chéve médiko ha`u hag̃ua pe nde juru.


- Mombyrýgui pako reju

opa ndepyta ruru

ne`irã che mongeta ha

ho`uséma che juru.



- Cielito, cielito lindo

cielito del tereré

mba`épa ere che reindy

amendáramo nde rehe.



- Cielito, cielito lindo

Cielito del tereré

Amendáne nde rehe

nde vigóte osẽmba rire




Vocabularios de uso familiar.

Aikuaa hag̃ua ñe`ẽndy kuimba`énte oipurúva.Vocabulario Masculino.

1- ko`ã ñe`ẽ ikatu kuimba`ente oipuru. Estos vocablos es uso exclusivo del varón.

- Che reindy : Mi hermana

- Che ra`y : Mi hijo

- Che ra`yanga : Mi hijastro

- Che rajy : Mi hija

- Che rajyanga : Mi hijastra

- Che ryke`y : Mi hermano mayor

- Che ryvy : Mi hermano menor

- Che rovaja : Mi cuñado – cuñada

- Che rembireko : Mi esposa

- Che rembirekorã : Mi novia

2- Ñe`ẽ kuñánte oipurúva. Vocabulario que solo la mujer lo utiliza

- Che tykéra / ryke : Mi hermana mayor

- Che kypy`y : Mi hermana menor

- Che kyvy : Mi hermano

- Che ména : Mi marido

- Che menarã : Mi novio

- Che memby : Mi hijo/a

- Che membyanga : Mi hijastro/ra

3- Ñe`ẽ ogaygua kuimba`e ha kuña oipurúva. Vocabulario de uso común.

- Che sy : Mi mamá

- Che túva / ru : Mi papá

- Che tuvanga / ruanga : Mi padrastro

- Che taita : Mi abuelo

- Che jarýi : Mi abuela

- Che remiarirõ : Mi nieto/a

- Che rovaja : Mi cuñado/a

Manuel Ortiz Guerrero (MANU)

Manuel Ortiz Guerrero (MANU)

(1894 – 1937)

Manuel Ortiz Gerrero hi`ára reñói táva Villarrica-pe ary 1894, oĩ avei he`íva heñoi hague ary 1897-me.

Itúva ha`eva`ekue Vicente Ortiz ha isýkatu kuñakarai Susana Guerrero. Manu isýpe ndohechaiva`ekue hekovépe omanógui ha`e hi`arareñói jave. Upéicha rupi okakuaa ijarýi ndive ohógui itúva mombyry, imitã`i guive.

Michĩ guive ohecharamo ha oipy`ara`ã chupe ñe`ẽporãhaipyre ha`éva ñe`ẽpoty ha ohai mbeguekatu ohóvo ha upe ára guive oñepyrũ ombyaty ñe`ẽpoty. Oheja itáva ou hag̃ua oiko Paraguaýpe ary 1914 guive. Imborayhyjára hérava`ekue Dalmacia.

Oje`e ha`e imitãmíme ohoramo itúva ndive ka`aguy Alto Parana rehe, ambuéva katu he`i ohohague Brasil gotyo ha ou rire upégui ogueru mba`asy vaiete okuerava`ỹre (lepra) ha omano ary 1937- me.

Imitãrusúpe ohova`ekue mbo`ehao “Nacional de la Capital-pe” ha ohai upépe ñe`ẽpoty omomaiteíva ou ramo ñane retãme ñe`ẽpapára Zorrilla de San Martin-pe.Upépe ojekuaa ohaiporãha, oñeme`ẽ chupe jopói ohai porãitarei haguére, omomba`eguasu chupe Zorrilla de San Martin.

Oiko tape Paraguari ha Progreso-pe, upépe omopyenda peteĩ “imprenta” hérava *Suruku`a*, oikuaauka hag̃ua hemiandu ñe`ẽpotýpe ha ñoha`anga.

Ary 1929-pe oikuaa José Asunción Flores-pe, hendive oikuauka purahéi rupi iñe`ẽpoty ha`éva “Panambi Vera”, “Nde Rendápe Aju, Kerasy”, “Paraguaýpe”, “Buenos Aires , Salud”.

Hembiapokue ha`e: Surgente (1922), Pepitas (1930), Nuves del Este (1930).

Manu rembiapokue ojekuaavéva ha`e “La amarga plegaria de unos labios en flor”, Delirio de Pizzicato, Endoso Lírico, Loca, Suma de Bienes, Diana de Gloria, La amada inefable ha Raida Poty. Ñoha`anga “El crimen de tintalia” ohaiva`ekue Paraguaýpe ary 1920-pe.

“Hiérete” ohai Villarrica-pe ary 1920-pe.

Oñeguenohẽ marandu: “Lo nuestro”—Juan Pastoriza –Pedro Espínola.