lunes, 7 de diciembre de 2009

Paradoja de la Vida


Dios creo al Burro y le dijo – serás burro trabajarás de sol a sol, y cargaras sobre tu lomo lo que pongan, y vivirás 35 años, y el burro contesto - ¡Señor seré todo lo que me pidas pero 35 años es mucho, porqué no mejor 20? y Dios creo al burro.
Luego creo al perro y le dijo- Serás perro cuidarás la caso de los hombres, comerás lo que te den y vivirás 25 años, y el perro contesto Señor – ¡Seré todo lo que me pidas pero 25 años es mucho, porqué no mejor 15? y Dios creo al perro.
Luego creo al Mono y le dijo serás mono, harás payasadas para divertir a los demás y vivirás 10 años, y el Mono contestó – Señor seré todo lo que me pidas pero 10 años es mucho, porqué no mejor 5, y Dios creo al Mono.
Finalmente creó al Hombre y le dijo- serás el más inteligente de la tierra, dominarás el mundo y vivirás 30 años, y el hombre contesto,- Señor, seré todo lo que me pidas pero 30 años es poco, por qué no me da a mi los 15 que rechazo el Burro, los 10 que no quiso el perro y los 5 que no acepto el mono, y Dios creo al Hombre.
Y así es como el Hombre siempre vive. 30 años como hombre, luego se casa, y vive15 años como burro trabajando de sol a sol y cargando sobre su espalda el peso de la familia, luego se jubila y vive 10 años como perro, cuidando la casa, comiendo lo que le den, y termina viviendo 5 años como mono haciendo payasadas para divertir a los nietos y esta es la paradoja de la vida.



Oikóva Tekove rehe


Tupã ojapo Chavurrope ha he`i chupe- Nde Chavurrota ha remba`apóta ára ha ára, ha regueraháta nde ári oñeme`ẽva guive ndéve, ha reikovéta 35 ary, ombohovái chavurro- ¡Tupã, ajapóta eréva guive chéve, hákatu 35 ary hetáma, mba`ére 20 nde, Ha Tupã ojapo Chavurrope.
Ambue ojapo Jaguápe ha he`i chupe, - Oikóta ndehegui Jagua ha reñangarekóta avakuéra rógare, ha re`úta oñeme`ẽva guive ndéve, ha reikovéta 25 ary, ha Jagua ombohovái - ¡Tupã, ajapóta eréva guive chéve, hákatu 25 ary hetáma, mba`ére 15 nde, Ha Tupã ojapo Jaguápe.
Upéi ojapo Ka`ípe ha he`i chupe – Nde Ka`íta, ha opa mba`e rejapóta rembovy`a hag̃ua avakuérape, ha reikovéta 10 ary, Ka`i ombohovái - ¡Tupã, ajapóta eréva guive chéve, hákatu 10 ary hetáma, mba`ére 5 nde. Tupã ojapo Ka`ípe.
Ipahaitépe ojapo Yvypórape ha he`i chupe – nde pe ikatupyryvétava ko yvy ape árigui, ndepoguýpe erekóta opa mba`e, ha reikovéta 30 ary, ha Yvupóra ombohovái - ¡Tupã, ajapóta eréva guive chéve, hákatu 30 ary mbovy, mba`ére piko pe 15 ary ndoipotaiva`ekue Chavurro nereme`ẽi chéve, ha pe 10 ary ndoipotaiva`ekue Jagua, ha 5 ary Ka`ígui – Ha Tupã ojapo Yvypórape.
Ha péichaite oiko Yvypóra. 30 ary ha`e ha`eve opa mba`épe g̃uarã, upéi omenda, ha oikove 15 ary omba`apóva chavurroicha ára ha ára, ha ogueroguata ijapére pehẽngue pohyikue, upéi opytu`upotávo oikove 10 ary Jaguáicha, oñangarekóvo hógare, ho`úva oñeme`ẽva guive ichupe, ha ipahápe oikove 5 ary Ka`icha ombopukávo temiarirõnguérape, ha péicha oikóva tapicha rekovére. ¡ Peickuaáke!

viernes, 30 de octubre de 2009

Péicha peteĩ ára apu`ãvo añandu yvytu piro`y ha amaña yvágare ha ahecha kuarahy omimbi ambuéva jepiguágui ha upépe chamndu`a og̃uahẽhague Arapoty ára (En una mañana al levantarme siento la frescura del viento con una sensación distinta a las de otros días, miro al cielo, y observo al sol con un brillo diferente a los de otros días, en ese instante me viene a la mente que ha llegado la Primavera)
Arapoty g̃uahẽ
Apu`ã ange pyhareve voiporã
aikuaa`ỹre mokõipateĩ jasyporundyha
Ahecha kuarahy osẽva yvotyty pa`ũguio
Ha`etéku omombe`úva mba`eporãreko og̃uahẽha
Yvotyjepe ojero`áva péguio ha ha amógui ahecha
Ohehechaukáva mba`e pyahu ouha.
Ára omimbi ha ojajái porãgui
Guyrakuéra ha mainumby ovy`a joaite yvotytýre
Amaña péipi, amoipi ndaipóri ovy`a`ỹva.
Ha ha`e ¡ndaiporichéneha ambue mba`e
Iporãvéva Ñandejára apopyre!.
Asẽ aguata ha ajesarekóvo kuarahy tiníre
Ha`etéku opykaguýva amo yvága ru`ãre
Apyta ajesareko mba`eporãitáre
Añandu chembopy`akyryĩ vy`apavẽ
Ahetúrõ yvoty ryakuã oguerúva yvytu piro`y
Ág̃a chemandu`a sapy`a mokõipateĩ jasyporunduha niko ra`e
Ára kóva guive mbohapy jasy peve,
Yvoty iporãvéva jahecháta opa rupi yvy ape ári
Péicha ahecha mba`e neporãva peteĩ ko`ẽme ha`éva Arapoty
Apohára
:
Mbo`ehára:Gustavo González Ortigoza

miércoles, 28 de octubre de 2009

Ñepyrumby

A todos/as les doy la bienvenida a este blog, esperando de que sea siempre de vuestro agrado todos los temas de este sitio. Opavetévape tapendepy`aroryete, hi`ãvo peguerohory tapia opa mba`e pejuhúva ko`ápe.